13/06/2026
Dnes som mal rozhovor s kamarátom, ktorý nakoniec nešiel na súťaž, na ktorú sa pripravoval. Jednoducho ho to prešlo. A tak som sa začal pýtať… a premýšľať.
Na čo je to vlastne dobré?
Prečo by som mal súťažiť?
Som dobrý, nemusím to nikomu dokazovať.
Robím to pre seba.
Čo z toho vlastne budem mať?
A mnoho ďalších otázok.
Áno — pokiaľ ti stačí byť len dobrý. Obyčajný. Možno lepší priemer. Pokiaľ nechceš vyčnievať, nechceš sa posúvať na hranicu svojich možností, nechceš sa zlepšovať až na úroveň, ktorú väčšina nikdy nedosiahne… potom ti to stačí.
Nemusíš to robiť.
Nemusíš si odriekať.
Nemusíš riskovať.
Nemusíš sa obetovať.
Nemusíš si vybrať jeden smer a ísť za ním naplno.
Lenže práve vtedy, keď sa netestuješ, nespoznáš svoje slabé stránky. Keď nemusíš, nikdy nezájdeš skutočne hlboko. Keď ťa nič netlačí, málokedy sa pohneš naozaj ďaleko.
Sú alebo nie sú súťaže dôležité pre život?
To je metaforická otázka. A možno aj trochu básnická. Má mnoho odpovedí. A každý si musí nájsť tú svoju.