FK Senica, Sadová 639/22, Senica (2026)

09/08/2023

👉 JUBILANT JOZEF SLOBODA MÁ 75 🎂🥂🍾🎊

O životnom jubileu Jozefa Slobodu a jeho krásnej hráčskej kariére sa viac dočítate na stránke Futbalový klub Senica.

29/07/2023

👉 Milan Zíšek vstúpil medzi sedemdesiatnikov 🎂🥂🍾🎊

O Milanovi Zíškovi sa viac dočítate na stránke Futbalový klub Senica.

19/07/2023

👉 Imrich Bajan má sedemdesiat 🎂🥂🍾🎊

V kruhu najbližšej rodiny a priateľov oslávil v týchto dňoch krásne životné výročie - jubilejnú sedemdesiatku Imrich Bajan, v Senici veľmi populárny bývalý brankár futbalistov Slovenského hodvábu Senica.

O Imrichovi Bajanovi sa viac dočítate na stránke Futbalový klub Senica.

18/07/2023

👉 Branislav Bádžo Mráz päťdesiatnikom 🎂🥂🍾🎊

V závere minulého týždňa oslávil jubilejných 50 rokov odchovanec senického futbalu Branislav Mráz, počúvajúci najmä na prezývku Bádžo.

Branislav Mráz (*13.7.1973) bol prvým z troch bratrancov, ktorí obliekali senický dres. Po ňom to bol ľavý obranca Patrik Mráz, ktorý prišiel do Senice z poľského Slasku Wroclav. Najslávnejší z nich bol Samko Mráz, ktorý sa v Senici vypracoval na stabilného reprezentanta Slovenska postupne vo všetkých mládežníckych výberoch a nakoniec to dotiahol až do reprezentačného dresu A - mužstva Slovenska, v ktorom sa presadil aj strelecky, ako prvý senický odchovanec.

Braňo Mráz, prišiel do Senice ešte ako talentovaný žiačik z Levárek, čo bola zdrobnelina názvu obce Malé Leváre. Cez mladší a starší dorast sa postupne dostal až do A - mužstve, kde mu dal ako 18 - ročnému šancu tréner Polakovič v 1. kole sezóny 1991/92 v zápase SNL Lok. Košice - Senica (2:1). V jeseni odohral 10 stretnutí, no pred jarou išiel na ZVS do VTJ Senica. Návrat zo ZVS oslávil hetrikom v stretnutí 1. kola Slovenského pohára proti ŠKP Bratislava (8:0).
Po jeho návrate sa hrala v Senici už 3. liga Západ a Braňo sa stal výraznou oporou mužstva, ktoré sa 5 rokov neúspešne snažilo o návrat do 2. ligy. V majstrákoch sa mu strelecky nedarilo. Prvý gól dal až v sezóne 1994/95 v zápase so Zlatými Moravcami, posledným bol gól v 17. kole sezóny 1997/98 proti Štúrovu.
Senický dres si naposledy obliekol 12. júna 1999 v zápase 34. kola 3. ligy Senica - Dvory nad Žitavou 2:0. V Senici odohral za 7 sezón takmer 200 zápasov a dal 13 gólov.
Po sezóne 1998/99 odišiel do ligovej Dubnice, ktorá za neho recipročne ponúkla Senici brankára Romana Hodála a stopéra Mariána Bagina.
V roku 2004 prestúpil do Rimavskej Soboty, kde si ešte počas aktívnej činnosti urobil trénerskú A - licenciu a tam aj začal s trénovaním. Do najvyššej súťaže ho zlákal jeho bývalý spoluhráč zo Senice Juraj Jarábek, s ktorým vytvorili dlhoročnú, takmer nerozlučnú trénerskú dvojicu. Spolu trénovali v Zlatých Moravciach, v Trnave i Dyname Tbilisi, kde získali dokonca gruzínske double, titul i pohár. V roku storočnice futbalu sa po 22 rokoch vrátil do senického klubu v úlohe asistenta trénerovi Karolovi Praženicovi.
Branislav Mráz sa po Jozefovi Šajánkovi stal druhým senickým odchovancom, ktorý sa posadil na trénersku lavičku v najvyššej súťaži ako hlavný tréner. Stalo sa tak v Zlatých Moravciach i v Trnave.
V súčasnosti pôsobí na Balkáne, v Čiernej H**e trénuje (opäť s Jarábkom) mužstvo tamojšej najvyššej súťaže FC Dečič Tuzi.
Do druhej polstoročnice praje Bádžovi pevné zdravie a úspechy v jeho trénerskej práci.🍀

Futbalový klub Senica

28/05/2023

👉 Jozef Čechvala má sedemdesiat ⚽️

Ďalším bývalým výnimočným futbalistom, ktorý nedávno vstúpil do spoločnosti sedemdesiatnikov je stopér Jozef Čechvala, ktorý v drese Senice hrával v zlatej ére Slovenskej národnej ligy.

Jozef Čechvala (*18.5.1953) začínal s futbalom v rodnom Podolí neďaleko Trenčína. V desiatich rokoch už hrával za žiakov a v trinástich za dorast. Jeho talentu si všimli aj v Trenčíne, kde už ako pätnásťročný pravidelne hrával za ligový dorast. Ani v ňom sa príliš neohrial a o ďalšie dva roky už obliekal dres A-mužstva Trenčína v najvyššej federálnej súťaži a jeho spoluhráčmi boli také osobnosti ako Rihošek, Pokorný, Hojsík, Čemez, Mojžíš, Bartovič, Albrecht ai., trénovali ho Jozef Čurgali a Ján Hucko.
V lige debutoval 9. apríla 1971 keď nemal ešte ani 18 rokov. V zápase Slávia Praha - Trenčín (3:1) odohral celých 90 minút. Ako 19-ročný narukoval do Dukly Praha, keď ako jediný Slovák prešiel v Písku výberom vyše 200 hráčov z celého Československa. Tu sa stali jeho spoluhráčmi také esá ako brankár Ivo Viktor, hráči Rosický, Novák, Dvořák, Macela, J. Móder, Samek, Štambacher, Nehoda, Rudolf Pšúrny (vnuk zakladateľa futbalu v Senici) ai. Na žiadosť Dukly Banská Bystrica bol jej zapožičaný na turnaj spriatelených armád v Iraku, kde sa prebojovala až do finále, v ktorom podľahla domácej reprezentácii až po penaltovom rozstreli.
V roku 1973 s reprezentáciou ČSSR U21 sa na turnaji vo Viareggiu (Tal.) cez Atalantu Bergamo a AC Milan prebojovali do finále, v ktorom podľahli anglickému Crystal Palace 1:2.
Počas ZVS jeho Trenčín vypadol z ligy, no okamžite po návrate mu pomohol pod vedením Štefana Čambala (finalista MS 1934 v Taliansku) k návratu. V najvyššej súťaži odohral v drese Trenčína 50 zápasov a dal v nich 1 gól v zápase proti Baníku Ostrava v sezóne 1976/77.
Do Senice prišiel pred jarnou časťou sezóny 1976/77. Po rozpade stopérskej dvojice Štefan Pavlíček (prestup do Slavie Praha) - Milan Hrica (návrat do Interu) hľadali Záhoráci novú stopérsku dvojicu a našli ju v Trenčíne. Z pravého obrancu Čechvalu sa stal skvelý stopér a spolu s ďalším Trenčanom Mirom Brezovským priviedli povestný trenčiansky ofsajd systém takmer do dokonalosti a súperových útočníkov ním privádzali do zúfalstva. Najviac asi útočníkov Trenčína vo vzájomnom zápase Senica - Trenčín 2:0. V zápasoch sa s loptou príliš často nestretával, no jeho výnimočnosť spočívala vo skvelej organizácii nielen obrany, ale aj hráčov pred sebou.
V senickom drese debutoval v 16. kole v zápase Senica - Nitra 1:0. Za sedem sezón na Záhorí odohral v 1. SNL 132 zápasov bez streleckého zápisu, ten sa však od hráčov obrannej formácie až tak nečaká. Posledný v 30. kole sezóny 1983/84 v zápase SH Senica - Matador Bratislava 2:0. Najradšej spomína na víťazný zápas s Banskou Bystricou 1:0, gólom Mira Rehu pred vyše šesť tisíc divákmi, ale aj na výhru 3:2 s D. Stredou, vôbec prvou s týmto súperom v súťažiach riadených SFZ.
„V Senici sa vytvorilo výborné mužstvo s viacerými hráčmi so skúsenosťami z najvyššej súťaže, bola tu skvelá partia na čele s výborom. Riaditeľ podniku Miloslav Chomo, funkcionári Lalák, Oboril, tréneri F. Hutta, Polakovič, Baďura, ale aj mnohí ďalší, ktorí vytvárali pre futbal v Senici fantastické podmienky. Záhorie som si zamiloval a po skončení aktívnej činnosti som tu ostal už natrvalo,“ spomína Jozef Čechvala.
Od ročníka 1984/85 hral štyri roky za Strojár Malacky, ďalšie tri roky za Sigmu Hodonín. Po krátkom pôsobení ako hrajúci tréner Kunova ukončil aktívnu činnosť ako 39-ročný tam, kde ju aj začal - v rodnom Podolí. Rok ešte trénoval Prietrž. Bol pravidelným návštevníkom corgoňligových zápasov v Senici, ale aj nedeľných dopoludňajších zápasov v Kunove.
K životnému jubileu prajeme Jozefovi Čechvalovi pevné zdravie a ešte veľa športových zážitkov pri jeho milovanom futbale.🎂🍾🥂🍀

28/05/2023

👉 Góly dával s veľkou ľahkosťou ⚽️

Jubilant Ľubomír Švirloch 🎂🍾🍀

Jeden z najlepších odchovancov senického klubu, ktorý si zahral v najvyššej súťaži i v reprezentačnom drese Československa je Ľubomír Švirloch, v týchto dňoch oslávil životné jubileum 70 rokov.

Ľubomír Švirloch (nar. 20.5.1953) začínal s futbalom v rodnej Senici. „Hrávali sme všade kde sa len dalo, v parku, na školských dvoroch, v Sokolovni, na pláckoch ktoré sme si sami upravili ako ihrisko, na škvarovom ihrisku a keď nás hospodár nechytil, tak aj na hlavnom. Veľmi nám prospievala aj všestranná telesná výchova na ZDŠ. V Senici sa každoročne hrávali turnaje medzi ulicami, aj tam som hral so staršími spoluhráčmi, hralo sa na hlavnom ihrisku,“ spomína na roky mladosti Švirloch.
Súťažne začal hrávať za žiakov ako 12-ročný, bol najmladší v družstve, učil sa od starších spoluhráčov ako Paľo Kováčik, Otto Chomo, Jozef Šajánek, Miloš Malárik a ďalších. Prvý zápas hral na turnaji v Trnave a remízu 1:1 so Spartakom zariadil jeho vyrovnávajúci gól.
Po odchode na štúdia na SPŠ v Bratislave prestúpil do Interu Bratislava, kde sa v doraste opäť stretol s Jozefom Šajánkom a spolu aj prispeli k titulu majstrov ČSSR. Dobrá hra a gólová potencia mu vyniesla nomináciu i kapitánsku pásku v juniorskej reprezentácii Československa na turnaj v Nemecku. V skupine hrali s NDR 2:2, s NSR 0:0 a k víťazstvu s Gréckom 3:1 prispel dvomi gólmi. Hoci ani raz neprehrali, zo skupiny nepostúpili. Jeho spoluhráčmi tam boli Jurkemik (Inter), Slaný a Štambacher (Dukla Praha), Princ (Sparta), Andrejko (Košice), Laub (Plzeň), Laincz (ČH Bratislava) a ďalší.
Po ukončení SPŠ sa rozhodol napriek prehováraniu ísť na ZVS. Na výbere brancov v Tábore si ho vybrala vtedy druholigová Dukla Banská Bystrica. Na Štiavničkách pôsobil jeden rok, druhý rok vojenčiny si odkrútil v ČH Bratislava. Zaujímavá situácia nastala pred sezónou 1974/75, v ktorej Inter do posledného kola bojoval (neúspešne) so Slovanom o titul. V každom prípravnom zápase dal Švirloch aspoň jeden gól, bol najlepším strelcom mužstva, no tréner Valér Švec mu napriek tomu nedal šancu ani v jednom majstrovskom stretnutí v najvyššej súťaži. Zrejme to bolo za to rozhodnutie odísť na vojenčinu. Trochu cítil voči svojej osobe krivdu a tak, keď prišli ponuky zo Senice a Brna, rozhodol sa z Interu odísť.
„Ťahalo ma to domov a tak som sa rozhodol pre Senicu. Neskôr sa ukázalo, že som urobil dobre. Zišiel sa tu veľmi dobrý realizačný tím funkcionárov, trénerov i hráčov. S podporou Slovenského hodvábu, riaditeľa Chomu a samozrejme aj fanúšikov sa dostavili výsledky. Senica patrila v Slovenskej národnej lige k tomu lepšiemu,“ spomína na toto obdobie Ľubo Švirloch.
V senickom drese A-mužstva debutoval v sezóne 1975/76, už v 1. kole v zápase Komárno - Senica dal víťazný gól na 1:2 a o týždeň dal víťazný gól aj v zápase s Bánovcami. Desiatimi gólmi pomohol k postupu z divízie do Slovenskej národnej ligy a aj tam sa presadil už v 1. kole. Pred 5 tisíc divákmi prispel svojim gólom k víťazstvu 3:0 s Ružomberkom.
V senickom drese odohral za 3 sezóny 82 majstrovských zápasov a dal v nich 25 gólov. V Slovenskom pohári pridal ďalších 9 zápasov a 6 gólov.
Ľubomír Švirloch je ďalším odchovancom senického futbalu, ktorý to dotiahol do najvyššej súťaže. S priaznivými výsledkami a dobrou hrou sa dostavili aj ponuky do najvyššej súťaže. Z troch ponúk (Bohemians Praha, Žilina a Prešov) si vybral vtedy druhý Prešov. V najvyššej súťaži debutoval 16.8.1978 v zápase Prešov - Sparta 1:0. Keďže však „Koňare“ mali skvelý útok Šálka (kráľ strelcov) - Bubenko - Sobota, tréner Malaga mu našiel miesto na ľavej strane obrany. Hoci odohral takmer kompletnú porciu zápasov, ťahalo ho to späť na Západ. Z ponúk od Slovana a ZŤS Petržalka sa rozhodol pre ZŤS a pomohol jej k postupu do 1. ligy. Jeho spoluhráčmi boli napr. aj Marián Masný a Dušan Galis.
Po tridsiatke skĺbil futbal s nižšími súťažami, hral v Hurbanove, Gabčíkove, Matadore a aktívnu činnosť ukončil ako 42-ročný v Rakúsku (Hainburg, Willendorf a Pottschach).
Ako funkcionár pôsobil v ZŤS Petržalka a v roku 1990 úspešne ukončil diaľkové štúdium na Vysokej škole ekonomickej. Pracoval v ZŤS Bratislava na výpočtovom stredisku a odbore rozvoja a marketingu.
Futbalové dianie v Senici pravidelne sledoval, zo súčasnej situácie je veľmi smutný.
Ľubovi k jeho jubileu prajeme pevné zdravie !
ŽIVIÓÓÓ!!!🥂🍾

17/03/2023

👉 Opustil nás Štefan Križan 🖤

V týchto dňoch sme sa rozlúčili s bývalým hráčom SH Senica, ktorý nás opustil vo veku 77 rokov.

Štefan Križan (*12.11.1945 - +12.3.2023) je odchovancom rodného Zelenča pri Trnave, odkiaľ sa ako talent dostal do Spartaka Trnava. Po skončení mládežníckeho veku bol zaradený do kádra Spartaka, no hneď narukoval do Košíc, kde hrával krajskú súťaž.
Po návrate zo ZVS hrával za B-mužstvo Spartaka Trnava, a preto s radosťou prijal ponuku FK TJ Slovenský hodváb Senica.
Na Záhorie prišiel pred sezónou 1967/68 a hneď sa zaradil medzi stabilných členov kádra. Stala sa z neho taká „usilovná včelička“ v strede poľa. A vedel dávať aj dôležité góly. K jeho najpamätnejším zápasom patrí mimoriadne sledované záhorácke derby SH Senica - Iskra Holíč, ktoré sme vyhrali 2:0 a Štefan Križan bol strelcom obidvoch gólov.
Za A-mužstvo hrával až do postupu do divízie v sezóne 1973/74, kedy príchodom viacerých mimosenických posíl stratilo niekoľko hráčov kádra svoje miesto. Bol medzi nimi aj Štefan Križan, ktorý pokračoval v B-mužstve, ktoré však tiež hrávalo vysokú súťaž I. A triedu.
Zo Štefana Križana sa napokon stal Záhorák, v Senici si založil rodinu, pracoval na ONV Senica a neskôr na Okresnej správe ciest, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku.
Aj po skončení aktívnej činnosti sa o chod klubu zaujímal. Za svoju činnosť v prospech SH Senica bol v roku 2011 pri príležitosti 90. výročia založenia futbalu v Senici ocenený plaketou a pamätnou medailou.
Česť jeho pamiatke !!!

06/03/2023

👉 ALOJZ POLAKOVIČ OSLAVUJE 🎂🍀🍾

Každý nemá „to šťastie,“ aby sa v prestupnom roku narodil práve 29. februára. Podarilo sa to Alojzovi Polakovičovi v roku 1944. Oslavovať by mal teda iba raz za štyri roky. V minulom týždni oslávil už svoje 79. narodeniny.

S futbalom začínal v Senici ako 12-ročný u trénera Martina Vašíčka: Najradšej si spomína na pouličné turnaje, ktoré v tom čase boli medzi mládežou veľmi populárne. Organizoval ich M. Vašíček spolu s Jozefom Hrčkom a výdatne im pomáhali aj hráči A - mužstva. Utkveli mu v pamäti najmä Jozef Hrebíček a Ján Pláteník, s ktorými neskôr hrával spolu v mužstve dospelých. Na týchto turnajoch sa predstavili snáď všetky futbalové nádeje a objavilo sa na nich množstvo futbalových nádejí. „S trénerom Hrčkom sme už v tom čase celé družstvo žiakov spoločne sledovali televízne zápasy a bolo to aj s odborným komentárom nášho trénera,“ spomína čerstvý oslávenec.

Ako 16 - ročný už hral za dorast, kde ho trénoval Jozef Tollar, neskôr Ján Baďura. V doraste bola skvelá partia, Aka Formánek, z Čáčova traja Zíškovci, Vlček, Pažitka, Oboril, Včelka a ďalší.
Po roku v doraste debutoval za A - mužstvo proti Trnave B a hneď svojim prvým gólom sa postaral o remízu 1:1. 21. októbra 1962 hrala Senica posledný majstrovský zápas na starom ihrisku so Stupavou. Víťazný gól na 2:1 strelil Alojz Polakovič a stal sa tak strelcom historicky posledného gólu na starom ihrisku. O tri dni po tomto zápase sa hralo pamätné stretnutie výberu okresu Senica proti reprezentácii ČSSR pri príležitosti otváraní nového štadióna v Senici. „Hoci som figuroval v pôvodnej nominácii výberu a takisto som dostal aj písomné vyrozumenie, aby som sa v tom čase dostavil na štadión, napokon som z nej vypadol, dodnes však nevie prečo, čo ma stále veľmi mrzí,“ s trpkosťou spomína A. Polakovič.
Počas jeho štúdií v Bratislave hrala Senica zápas na Energii a tam si ho všimli aj funkcionári ČH Bratislava, od ktorých dostal ponuku na prestup, no riaditeľ podniku Miloslav Chomo ho presvedčil aby ostal, čo s odstupom času chápe aj ako možnú premárnenú šancu.
Počas základnej vojenskej služby hrával za RH Sušice, kam sa dostal cez výber vyše 120 hráčov, no pre časté služby vojaka pohraničnej stráže toho veľa nenahral. Po návrate zo ZVS celú svoju kariéru odohral v Senici. Nerád však spomína na rok 1971, kedy po zápase s Piešťanmi bola dohra za zeleným stolom a hoci nebol vylúčený, samotní senickí funkcionári mu navrhli ročný trest, čo disciplinárna komisia akceptovala. Rok si teda od futbalu „nedobrovoľne“ odpočinul. Po skončení trestu sa bývala forma nie a nie vrátiť a stále cítil aj krivdu voči svojej osobe. Hrával častejšie za B-mužstvo a po skončení ročníka 1972/73 prijal ponuku Fridricha Hutta, ktorý ho presvedčil, aby pri futbale ostal ako tréner.
„Možno že funkcionári v Senici ani nevedeli, aký poklad v osobe Fridricha Huttu v klube majú. Všetko robil akoby automaticky, prirodzene. Nesmierne vzdelaný človek, ktorý takmer 60 rokov svojho života obetoval senickému futbalu,“ vzdáva hold svojmu trénerskému kolegovi.

Alojz Polakovič začal svoju trénerskú kariéru ako 30-ročný pri žiakoch, k A - mužstvu prišiel ako asistent, keď sa postupovalo do divízie. Strávil pri ňom 15 rokov, z toho dve sezóny ako hlavný tréner bez asistenta. Jeho srdcovkou sa však stal dorast. „Vytvoril sa tu silný ročník, sedem zápasov v rade bez prehry, súperi sa nás báli, pri príchode na Slovan na nás čakal húf novinárov, také chýri išli o nás. Kubina, Sadloň, Baumgartner, Vrťo, Kubica, Buzay, Michálek, Jediný a ďalší. Mnohí z nich hrali aj najvyššiu súťaž,“ spomína A. Polakovič.
Neskôr prevzal žiakov s cieľom postúpiť do 1. ligy, darilo sa im v majstrovskej súťaži, vyhrali silný medzinárodný turnaj v Č. Budějoviciach. Ich úspechy ocenilo aj mesto Senica. Po jesennej časti suverénne viedli tabuľku s veľkým náskokom (nakoniec aj postúpili), napriek tomu bol od družstva odvolaný. Dodnes mu nikto nevysvetlil prečo. Stalo sa to v roku 2007, a to bol aj jeho koniec pri senickom futbale - po 51 rokoch.
Mimo Senicu trénoval Šajdíkove Humence, Čáčov (potup do MK), Častkov (B-čko Senice, postup do MK), v Čechách trénoval Ratíškovice.
Dnes sleduje futbal iba občas v televízii. „Na výber je veľa možností, trh s ponukami je presýtený, sem tam si nejaký zápas pozriem. Na štadióny však už nechodím,“ uzatvára svoju futbalovú kapitolu dnes už 79-ročný Alojz Polakovič.
K jeho narodeninám mu prajeme veľa optimizmu a najmä pevné zdravie.🙏

29/01/2023

👉 Ondrej Šimek osemdesiatnikom 🍀🎂🥂

Bol dlhoročným lekárom senických futbalistov a okolo neho sa vždy tvorila výborná nálada. V týchto dňoch oslávil jubilejné 80. narodeniny.

👨‍🔬 MUDr. Ondrej Šimek (*24.1.1943) je rodákom z Kuklova, kde aj začínal s futbalom. Vtedajšia útočná formácia O. Štermenský - O. Šimek - Vystavel - V. Šimek - Š. Štermenský bola postrachom všetkých mužstiev v okresnej súťaži. Ako tínedžer navštevoval O. Šimek po okolitých dedinách futbalové zápasy a cez prestávky predvádzal divákom krasojazdu na bicykli. Široko - ďaleko sa vedelo o jeho stojkách na rukách na najvyššom komíne v Kuklove.
Za lekára vyštudoval v Brne a lekársku prax začínal v Skalici, odkiaľ prešiel do Senice. Popri práci samozrejme hrával aj futbal, kvôli nedostatku času na tréningy za B-mužstvo. Neskôr bol oslovený na možnosť pôsobiť pri mužstve vo funkcii lekára, ktorú prijal a vydržal tam takmer 20 rokov.

Jeho odbornosť sa šírila rýchlosťou blesku, a tak dostal možnosť pôsobiť ako lekár aj pri družstve juniorskej hádzanárskej reprezentácie Slovenska na Majstrovstvách sveta, ktorých jedna skupina sa hrala aj v Senici.
Ondrej Šimek bol športovcom telom aj dušou. K jeho jubileu mu prajeme všetko najlepšie a do ďalších rokov veľa zdravia!!!

02/12/2022

👉 Dnes, 2. decembra, oslavuje jubilejné 60. narodeniny bývalý tréner FK Senica

MIROSLAV MENTEL.

Do Senice prišiel pred sezónou 2009/2010, keď sa na Záhorí začala hrať najvyššia futbalová súťaž Corgoň liga. Tréner Ladislav Hudec, jeho bývalý spoluhráč v TJ Inter Bratislava, si ho vybral za trénera brankárov. Pôsobil tu až do sezóny 2017/18, po ktorej odišiel do FC Petržalka. V sezóne 2016/17 bol hlavným trénerom pri A-mužstve v najvyššej súťaži.
Pred jubilejným rokom, kedy v Senici oslavovali 100 rokov svojho založenia, sa do Senice na jednu sezónu vrátil.
Ako hráč Miroslav Mentel hral v najvyššej súťaži za Inter Bratislava, Duklu Banská Bystrica, DAC Dunajská Streda a ZŤS Dubnica, v nižšej súťaži za Agro Hurbanovo a pôsobil aj v zahraničí - v Japonsku za Urawa Red Diamonds a v Čechách za SFC Opava, kde začal aj svoju trénerskú kariéru, ktorá bola zavŕšená pôsobením pri reprezentácii Slovenska ako tréner brankárov.

21. novembra oslávil 60. narodeniny aj bývalý brankár SH Senica Radoslav VALJENT, ktorý ako tréner brankárov pôsobil aj pri senickej mládeži.

Obidvom jubilantom prajem všetko najlepšie, do ďalších rokov pevné zdravie a veľa šťastia!!!🍀🎂🍾🥂⚽️

07/11/2022

👉 OPUSTIL NÁS JOZEF TOLLAR 😢🖤

Len nedávno sme mu vinšovali ku krásnym 99. narodeninám a teraz nastal čas rozlúčky. Do futbalového neba odišiel najstarší senický futbalista Jozef Tollar.

JOZEF TOLLAR hrával s generáciou, ktorá ako prvá vybojovala pre Senicu krajskú súťaž. V roku 1951 v barážovom stretnutí o postup so Slovanom Bratislava B (posilnenom viacerými ligovými hráčmi) sa gólom na Tehelnom poli zaslúžil o remízu 2:2, doma vyhrala Senica 3:0. Jeho spoluhráčmi boli napr. Baďura, Savara, Kovár, Suchovský, Kúdela, Nemečkay či Hanák.

Počas vojnového obdobia, kedy futbal v Senici zanikol, odišiel Jozef Tollar hrávať do Šaštína, ktorý v tom čase hral jednu z najvyšších súťaží na Slovensku. Po vojne sa do Senice vrátil a odohral tu zvyšok svojej aktívnej činnosti. Ani po skončení aktívnej činnosti od futbalu neodišiel. Venoval sa trénerskej činnosti v Senici a neskôr i v Čáčove, kde vychoval aj pre senický futbal viacerých hráčov.
Dnes už hrá futbal v nebeskej jedenástke.
Odpočívaj v pokoji JOZEF TOLLAR. Česť tvojej pamiatke!!!

PS: Posledná rozlúčka s Jozefom Tollarom bude na senickom cintoríne v utorok 8. novembra 2022 o 14:30 h.

04/11/2022

👉 Šesťdesiatnik Rudolf Pavlík 🎂🥂⚽️

Dnes, 4. novembra, oslavuje životné jubileum 6️⃣0️⃣ rokov Rudolf Pavlík, jeden z najlepších futbalistov, ktorí kedy obliekali senický dres.

Jeden z najväčších talentov, ktorý vyšli zo senickej futbalovej liahne. Už ako mladučkého žiačika ho tréner Jozef Procháska priviedol z neďalekej Cerovej do Senice, kde Rudo Pavlík v drese SH Senica naplno rozvinul svoj veľký talent. V mládežníckej kategórii bol pravidelne nominovaný do reprezentačných výberov a v roku 1981 reprezentoval Československo na majstrovstvách Európy hráčov do 19 rokov.

RUDOLF PAVLÍK (*4.11.1962) futbal doslova miloval, neoklamal žiadny tréning ani zápas, jeho tréner v doraste Ján Baďura o ňom povedal: „Rudo bol na ihrisku nezničiteľný, mal akoby dvoje pľúca a ak by to bolo možné, na ihrisku by bol aj 25 hodín denne.“

Už v jeho mladom veku sa o ňom šírili dobré chýry do ďaleka a aj preto záujem o neho prejavovala väčšina klubov z vtedajšej najvyššej federálnej súťaže. Už ako dorastenec pravidelne trénoval s A-mužstvom SH Senica a v jeho drese debutoval v 1. SNFL ako 17-ročný proti Trebišovu a už po štyroch minútach sa zapísal do streleckej listiny zápasu víťazným gólom. Za dve sezóny obliekol senický dres A-mužstva 47-krát a dal 10 gólov. Posledný gól za Senicu dal v 25. kole v Dubnici a posledný zápas odohral v 30. kole sezóny 1981/82 proti VSŽ Košice, obidva zápasy vyhrala Senica 2:0.

Bolo zrejmé, že tak veľký talent si Senica dlho neudrží, čo sa aj potvrdilo. Po sezóne 1981/82 ako 19-ročný prestúpil do Zbrojovky Brno. Vojenskú službu absolvoval v najslávnejšom vojenskom mužstve československej histórie, Dukle Praha. Po jej skončení sa vrátil do Brna, no v roku 1986 prestúpil do DAC Dunajská Streda, ktorá sa stala jeho klubom na ďalších šesť rokov, počas ktorých vynechal iba päť ligových zápasov. Ako výrazná opora mužstva zo Žitného ostrova mu v roku 1987 vyniesli miesto v prvej desiatke ankety Futbalista roku. Neskôr odišiel do Prahy, kde obliekal dresy Bohemiansu a Viktorie Žižkov, hrával aj za Viktoriu Plzeň. V zahraničí na profesionálnej úrovni hrával za Austriu Viedeň, odkiaľ sa na rok vrátil do D. Stredy a cez menšie kluby v Rakúsku sa priblížil k záveru svojej kariéry, ktorú ukončil v drese Šamorína, kde sa aj natrvalo usadil.

Vo federálnej Československej a neskôr samostatnej Českej lige odohral spolu 295 zápasov, v ktorých dal ako záložník 45 gólov, 8 zápasov odohral v európskych pohároch (aj proti slávnemu Bayernu Mníchov) a dal v nich 2 góly (švédskemu Östers IF a cyperskému AEL Limassol).

V reprezentácii A-mužstva Československa odohral iba jeden zápas. Bolo to v prípravnom stretnutí v Nórsku v roku 1991, v ktorom Československo vyhralo 3:2. Ďalších 14 zápasov odohral za olympijský výber (dal 1 gól proti NDR) a v reprezentácii do 21 rokov pridal ďalších 16 zápasov a 4 góly.

Rudovi Pavlíkovi k jeho významnému jubileu prajeme pevné zdravie, hodne zdravia a životného optimizmu!!!

FK Senica

09/08/2023

29/07/2023

19/07/2023

18/07/2023

28/05/2023

28/05/2023

17/03/2023

06/03/2023

29/01/2023

02/12/2022

07/11/2022

04/11/2022

Address

Website

Alerts

Contact The Business

Shortcuts

Share

Category