20/07/2023
CESTA HRDINOV SNP
Naši členovia Tomáš a Martin sa rozhodli absolvovať Cestu hrdinov SNP, ktorú absolvovali za úctyhodných 20 dní.
Tu zdieľame ich stručný popis 20-dňového putovania naprieč Slovenskom.
Cesta Hrdinov SNP
Cesta, najdlhšia na Slovensku, ťažká taká, akú si ju každý spraví. Pre nás ako panicov diaľkových trás nepredstaviteľná výzva. Športovci síce telom aj duchom, ale táto cesta bola niečo celkom iné. O ceste sme vedeli. Stále snívali, ale tak nejak nám to neprišlo reálne. Až jedného dňa k nám prišla správa, že Michal vyrazil na cestu. Úspešne ju zvládol a od tej chvíle sme boli rozhodnutí, že ju dáme. Ideálne hneď budúci rok, kým je motivácia. Lyžiarska sezóna prešla ako voda. Prišla jar a my sme sa definitívne rozhodli absolvovať tento zážitok na celý život. Dátum cesty padol na jún. Počasie by malo byť stabilnejšie ako cez leto, v to sme aspoň dúfali. Veľké prípravy sme neabsolvovali, pár turistík, pár sedení a plánovania pri pive. Nič extra. Nakúpili sme potrebnú výbavu, ktorá nám chýbala a cesta mohla začať.
Začínali sme z Duklianskeho priesmyku, teda prvá nás čakala východná časť cesty. Už cestou na štart sme zistili, že to bude ďalej ako sme čakali. Po pár prestupoch sme tam však prišli a na druhé ráno dobrodružstvo začalo. Z východnej časti cesty sme nemali prejdený ani kilometer, tak pre nás bolo všetko zaujímavé. Začiatok posiaty strojmi a zbytkami z tuhých bojov, kde bol čas na zamyslenie. Toho sme mali dosť a tak sme sa zamysleli nad podstatou cesty. Stále a to boli prvé dni a tak cesta ubiehal fajn. Východ posiaty dedinkami medzi lesnými kopčekmi s poliami bol príjemný začiatok. Určite nesúhlasíme s výrokom, že “na východe nič nieje”, práve naopak, bolo to tam pokojné, no zároveň stále bolo čo obzerať. Terén sa začal meniť od Kysaku, kde to začalo byť viac hornaté. Z Košíc na Kojšovskú hoľu to bolo prvé významné stúpanie, s prvým dažďom na trase. Stále sme si hovorili, že počasie nám zatiaľ aj tak vychádza. To sme nevedeli, že to bude posledný krát čo sme zmokli. Nasledovali Volovské vrchy. Takisto pre nás neznáma časť Slovenska. Počuli sme o nej veľa a všetko čo sme počuli bola pravda. Zelené no miestami aj pochmúrne kopce s nekonečným množstvom popadaných stromov a výhľadov nás preniesli najkrajšími útulňami na trase. Útulňu Gálovu odporúčame navštíviť. Z Gálovej začínala najkrajšia časť Slovenska, na čom sme sa zhodli. Telgárt, Nízke Tatry nám ponúkli krásne scenérie. Samozrejme počasie nám opäť prialo a tak sme na hrebeni nemuseli riešiť nič okrem výhľadov. Týmto nám začala stredná časť Slovenska. Z Donovalov po noci strávenej pod lanovkou na Novú hoľu nás čakala Veľká Fatra. Mnohými označovaná ako najťažšia časť trasy. Rozhodne môžeme potvrdiť, že je náročná, prudké stúpania, ktorých je nespočetne z vás doslova vycucávajú energiu. Keď si však toto odmyslíme, tak je takisto nádherná. Tu sa už dostávame do terénu, ktorý trochu poznáme a tak nám to aj inak ubieha. Zo Skalky až po Fačkovské sedlo sú to prevažne lesy s lúkami. Fačkovské a Čičmany boli v znamení rodinných a kamarátskych návštev. Na začiatku tretieho týždňa to p***o vhod. Najmä domáce jedlo a žiadne cestoviny ani polievky aspoň na pár dni. Ďalej sa pomaličky začínala západná časť cesty. Strážov, Vápeč, Machnáč. Kopce relatívne neznáme, ale za nás veľmi pekné s výhľadmi na úplne iné časti Slovenska ako sme zvyknutí. Určite odporúčame navštíviť. Česká časť cesty nás milo prekvapila. Výhľady na lazy a ďalej na nížiny boli krásne a z celého okolia šiel nezvyčajný pokoj. Ďalej na Veľkú Javorinu a odtiaľ hurá posledné Malé Karpaty. Vidina cieľa bola silná a tak sme mysleli, že to bude odsýpať. Opak bol však pravdou a nekonečné lesy s pár kopcami, kde bol aj výhľad nás pomaly privádzali k Bratislave. Široké lesné cesty nám taktiež nepridali na psychickej pohode a to, že sme si dali najdlhšie etapy na konci cesty taktiež nie. Napokon sme to však zvládli až na posledný kopec na trase Devínska kobyla. Posledná rozhľadňa, posledný veľký výhľad a pod nami už vidíme cieľ. Posledné 3km sme si už naozaj užili. Cieľ sme dobili po 20 dňoch šľapania. Bol to úžasný pocit. Prekonali sme samých seba aj keď to rozhodne nebola prechádzka ružovou záhradou. Spoznali sme množstvo ľudí a zažili mnoho chvíľ. Uvedomili sme si, že nám k životu stačí naozaj málo. Spanie kade-tade má tiež svoje čaro. Keď má človek aspoň strechu, tak je spokojný.
Táto dobrodružná cesta pre nás skončila na Devíne, ale otvorila nám oči na zdolávanie ďalších nových ciest.
Vidíme sa na nich.
Tím SloPe - skialpslovakia
