25/01/2026
Na začiatku roku 2024 sa zrodila myšlienka: čo tak skúsiť prácu a tréning s ťažnými koňmi a stať sa aspoň trochu furmanom?
Rozhodli sme sa pre slovenské plemeno – Norik muránsky. A keď už ťažné kone, tak predsa jedine čierne.☺️ Ani vo sne by nám však nenapadlo, aká dlhá, náročná a miestami bolestivá cesta nás čaká.
Keď sa nám konečne podarilo kúpiť prvého, povedali sme si, že v páre to bude predsa len viac sexi. Tak pribudol druhý… potom tretí… štvrtý. Zrazu sme mali kone, ktoré boli mocné, majestátne, nádherné – luxusne čierne. Proste krása, na ktorú sa nedalo prestať pozerať.
Lenže potom prišla realita. Zistili sme, že k tomu všetkému potrebujeme chomúty, postroje pracovné aj vychádzkové, voz, vagónetu… a bolo po srande 💶 🙉
Ale nejako sme aj to zvládli. Bolo to ťažké, náročné, často na hranici síl no nevzdali sme sa.💪🏼
A potom prišlo zapriahanie. Páánečku… to nebolo vôbec jednoduché. Kone na nás pozerali, že čo vlastne od nich chceme. Skúsenosti gazdu boli niekde hlboko zapadnuté prachom času. 🤪Spoliehali sme sa na prax pri koňoch a na Anninu pokojnú myseľ ,no to nazaj nestačilo ,bolo to málo.🙃
Boli roztrhané drahé opraty, polámané oje… o skokoch, pádoch a kotrmelcoch ani nebudem hovoriť. 🤫Bolelo telo, bolelo ego, občas aj duša.
Ale dnes je to tu 💪🏼
Dlhá cesta ale krásna.🍀Náročná ,ale úspešná.A dnes môžem s hrdosťou povedať: zvládla som to.☺️
A zo srdca ďakujem všetkým, ktorí mi verili a stáli pri mne:
Janko, Vilko, Samko, Ľubo, Tibor, Kristína, Miro ,Matejikovci, Roman, Jakub a mnohí ďalší…
Veľké ♥️ ĎAKUJEM ❤️