29/10/2020
Reflexia dňa pred spaním
Čakám často na žienku. Čakám zvyčajne rád. Len tak stojím a nič. Včera som si zo zvedavosti prečítal správy o Slovensku. Na internete. Waauw! To sú drámy všetkých druhov. Drámy sú fajn!, vytvárajú napätie a napätie je zdroj sily pre Život ako taký. Aký?
Napríklad: nádych, kyslík tlačí do tkanív tela, CO2 sa chopí svojej šance a je to. Kyslík dnuka, kysličník vonku. Kyslík sa objíme s vápnikom, z toho napätia vzplanú. Zomrú. Už niet kyslík. Už niet vápnik. Zrazu je pohyb. A kysličník. A strom a objatie. A výdych. A nádych. A napätie. Taká je prirodzená pravda.
Tri sestry spievajú: „na to abych svítil, potřebuji proud“. Čo s tým? Ľudská bytosť má dar a schopnosť si vybrať. Áno, budem svietiť (a potrebujem nejaký zdroj napätia). Alebo, áno budem prúd (a komu budem prúdiť, svietiť?). Nuž tak či tak Pravda je, že žiadny človek to TU neprežije, hm? Svetlo zhasne, prúd zastane. Prúd zastane. Svetlo zhasne. Ostane napätie. Napätie smrti...máš ho? Taký je prirodzený zákon.
A čo ty, Dárius? Ako človek, si len vyberám či budem „ono“ alebo „oné“. Je to v Podstate jedno. Viem len, že ľudská pozornosť je dosť, ale fakt dosť kvalitný Zdroj – hmm tá slasť a „naplnenie“ napríklad z chuti. Len nepatrná, cca 5 sekúnd, pozornosť na Kalteneckerské Kangaroo 14° IPA, čapované Dušanom v čadčanskom DeJavu, chĺpky jak broskyňa, melónom ma objíma... – viete čo cítim? Megawatty napätia, ktoré naozaj fyzicky cítim. Čo s ním? Môžem si vybrať, pretože som slobodný človek. Som? Dám ho Dušanovi, aby nesimuloval s nádchou pod perinou a (o)tvoril:)? Dám ho Rožňavskému pivovárku, aby tvoril? Dám ho sebe, aby bola žienka kľudná. Dám ho žienke, aby som mal pokoj? Dám ho Životu späť, za to že môžem? Môžem si vybrať - tvoriť ľudské alebo prirodzené, morálne alebo pravdivé! Môžem?
Hodina so správami, s tým zvláštnym napätím. Dárius, SA naozaj musíš hľadať. Čo sa deje? To je sila! Je to tisícky, možno milióny ľudských pozorností, megawatty vášne. Niektorí si bažia. Ako dlho? Chceš i ty?
Viete, že v Škótsku stále platí zákon (tvorený človekom na podstave morálky), že policajt musí poskytnúť svoju helmu tehotnej žene, keď sa jej chce na ulici cikať a po-blízku nie-je záchod!?
A čo s tým? Dnes?
Nejde mi o policajta, ani o ženy. Vlastne ani o moč. Ide mi o pominuteľnosť a krehkosť ľudských morálnych predpisov. A o to, že keď sa mne, človeku, dá čúrať, tak sa proste prirodzene a pravdivo vyčúram a nebudem riešiť, či sa to patrí alebo nie. „Děláte machry a h***l máte na chodbě“ slovami Bohumila Stejskala.
Ako ľudia, vieme, že si môžeme vybrať čo budeme rešpektovať. Vieme? Či ľudskú morálku alebo prirodzenú pravdu. Môžme si vybrať či budeme slúžiť niekomu alebo niečomu, alebo neslúžiť, alebo tvoriť. Môžme?
No Dárius, o tom sa dobre hovorí, ale kde je TÁ hranica? Hranica ľudskosti? Hranica Života človeka alebo lepšie v človeku? Keďže je tu morálnych ľudí ako švábov, zákonom sa schovať nedá, zdrhnúť už nieto kam. Babo raď!
Z pohľadu ľudskej drámy mám vlastne na výber medzi, v rýchlejšom prípade, smrťou a, v pomalšom prípade, utrpením. Také je dnes ľudstvo. Nie som voľajaký národovec, stále sa však cítim viac Človek ako Slovák, ale Samo Chalúpka to vyjadril trefne: „radšej zomrieť, ako byť otrokom“. Toľko k smrti.
Čo sa týka utrpenia, nuž pokiaľ verím a žijem koncept duality (dobro-zlo, mám telo-som telo), tak musí platiť, že počet sĺz na svete je konštantný (neviem si spomenúť, kto to povedal, ale nevlastním to:), aby sa vyrovnal smiech. A tak je možno načase, vyliezť z vyhriatých a prepchatých nor a odplakať kúsok za ľudí z druhého a tretieho a neviem akého sveta. Alebo prestať živiť ľudskú morálku.
Ó!
Z pohľadu Života: Stretnú sa Venuša, Mars a Zem. Venuša s Marsom sa pýtajú – Zem, ako sa ti darí? Zem odpovedá: ále, mám ľudí!:). Jedno-ducho Zem sa bude točiť kým treba, s ľuďmi alebo bez.
Bobo dík!
Páčil sa mi ten pocit, keď som SA znova našiel, včera pred spaním. Mám ľudí rád (keď ma zrovna neserú), ale aj Život, a tak sa s nami delím o zážitok, o moju drámu. Je dlhá, viem. Ale keď ja mám aj čas.
Dobrú noc, človek dneška.
