11/06/2026
Posledný biker už je na pultoch niekoľko týždňov tak si dovolím postnúť editoriál, ktory mi hovorí z duše. Ďakujem zaň Bu Ši
EDITORIÁL
Matúš Bušík
Keď som pred pár dňami čítal, čo sa chystá v nemeckej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko, povedal som si, že ak to prejde, nastanú ťažké časy. Na stole tam majú nový lesný zákon, ktorý môže bikerom poriadne skomplikovať život. Po novom by sa tam mohlo jazdiť len po spevnených lesných cestách a na trailoch, ktoré budú oficiálne schválené a označené. Za jazdu mimo povolených trás hrozia pokuty a za budovanie nelegálnych trailov sa spomína suma až do 50-tisíc €. Dôležitým je detail, ktorý na prvý pohľad nepôsobí zásadne, ale ak zákon prejde, zohrá veľkú rolu. Doterajší pojem spevnené cesty sa má nahradiť pojmom „Fahrwege“, čo v praxi znamená hlavne širšie lesné a hospodárske cesty. Inak povedané, jazdiť sa bude môcť len po širokých zvážniciach, kde sa s prehľadom otočí aj auto.
Ani na Slovensku to nikdy nebolo ružové. Budovať oficiálne traily, dostať ich na papier a udržať pri živote nie je vôbec jednoduché. Nestačí mať lopatu, partiu a chuť. Treba mať trpezlivosť, kontakty a schopnosť dohodnúť sa s ľuďmi, ktorí o hospodárení v lese rozhodujú. Niekedy je to nemožné, inokedy extrémne komplikované. Práve preto si treba vážiť aj to, čo tu roky funguje takpovediac podpultovo. Tiché dohody, tolerované „tajné“ traily a vzťahy, ktoré sa budujú na vzájomnom rešpekte a pochopení. Mnohé z týchto tajných trailov patria paradoxne medzi najobľúbenejšie. Nie preto, že by mali všetky pečiatky, ale preto, že sa okolo nich vybudovala dôvera. A tú netreba brať ako samozrejmosť.
Aj u nás sme predsa zažili projekty, pri ktorých vzniklo niečo veľkolepé a na svoje časy nevídané. Vyzeralo to, že keď je to raz na papieri, je vyhraté. Lenže nebolo. O niekoľko mesiacov sa nálada zmenila a to, čo platilo dovtedy, zrazu platiť prestalo. Aj preto treba byť obozretný. Papier je dôležitý, ale dobré vzťahy s lesníkmi, so správcami a s majiteľmi pozemkov sú často ešte dôležitejšie.
Na druhej strane by však bolo škoda tváriť sa, že je všetko zlé. Nie je. Aj u nás sa stále buduje, vznikajú nové projekty, bikeparky a trailcentrá skúšajú nové veci, organizujú sa skvelé bikerské akcie a komunita sa snaží šport posúvať dopredu aj napriek tomu, že podmienky nie sú vždy ideálne. A práve to je na tom dobré.
Možno by sme si teda z Nemecka mali zobrať aspoň jedno ponaučenie. Sloboda jazdiť v lese nie je večná. Dobré vzťahy, ktoré sme nadobudli, si treba vážiť a nebrať ich ako samozrejmosť. Lebo trail vieš vykopať za pár dní, ale dôvera sa buduje roky. A keď sa raz pokazí, veľmi ťažko sa napráva.
Nech sa vám aj tento Biker páči!
A ako sa na Spiši hovorí: “Let that sink in…”
Foto je ilustračné
Vaše KE.CY
