13/03/2026
https://www.facebook.com/share/p/1AdR168tbA/
Volám sa Zuzana, mám 53 rokov a ženy z mojej generácie spoznáte na prvý pohľad. My stále chodíme do „kaderníctva“, nie do „beauty lounge“. A tých chlapov, ktorých dnešné dievčatá označujú za „toxických manipulátorov“, my voláme pekne po našom – hlupáci. Ešte sme nedosiahli vek, kedy by nám niekto tlieskal za to, že vieme poslať fotku cez WhatsApp, ale časy, keď na nás muži pokrikovali „slečna, dáte mi svoje číslo?“, sú už dávno preč, pochované kdesi pri videokazetách. Nachádzame sa v úžasnom medziobdobí – niekde medzi spomienkami na pretancované noci a hlbokými vedomosťami o tom, ktorá masť je najlepšia na seknuté kríže. Pre nás bude Harrison Ford navždy drzý Han Solo a Patrick Swayze bude navždy tancovať Hriešny tanec. Lodičky sa pre nás stali mučiacim nástrojom a každodenný mejkap je len otravná strata času. V preplnenej električke túžime len po mieste na sedenie a to, koľko stáli tie paradajky na trhu, sme už dávno zabudli. A viete, čo je najvtipnejšie? Nebojíme sa, že sa za nami muži už neotáčajú. Nás skôr desí, ako veľmi nám je to už úplne jedno. Môj syn Matej už dospel. A ja som konečne pochopila tie slová mojej mamy: „Keď sa postavia na vlastné nohy, zhlboka si vydýchneš.“ A veruže najväčšia úľava prišla, keď začal chodiť do reštaurácie a sám si platil za tie svoje halušky! Kariéru máme rozbehnutú, prežili sme rozvody aj krízy a konečne sme splatili hypotéky. Možno už nenosíme minisukne, ale dovoľujeme si ten luxus, že nám je „spoločenská morálka“ úplne ukradnutá. Na všetky hrable sme už stúpili, všetky rany sa zahojili. Už nemusíme nikomu nič dokazovať. Je to fascinujúci vek. Áno, prepásli sme veľa šancí... ale sny, tie nám zostali. A vôbec sa netýkajú len kočíkovania vnúčat. 🍷
