27/01/2018
"Dve proti sebe stojace strany spolu musia bojovať, ale pri vzájomnom poznávaní tiež prejsť na novú úroveň a na tejto novej úrovni sa spojiť pri súčasnom zachovaní svojej individuality a jedinečnosti. Týmto spôsobom prichádza k rozvoju. V prípade, že sa protiklady nespoja, je jeden z nich buď zničený a druhý sa upevňuje, alebo obidva postupne uhasínajú, pretože nedochádza k žiadnej interakcii, nie je generovaná energia, čo môže mať za následok degradáciu a zastavenie rozvoja. Až keď sa boj protikladov vyváži nájdením (dosiahnutím) jednoty, je možný rozvoj a rozkvet.
Keď ľudia, ktorí medzi sebou súťažia, alebo si konkurujú, dospejú k vzájomnému pochopeniu, dôjde k rozvoju.
Predstavte si situáciu: dvaja ľudia s obuškami začnú jeden druhému "konkurovať". Kam to povedie? Len k jednému: k smrti jedného z nich. To je primitívna úroveň.
Po nej nasleduje vyššia úroveň, kde existujú určité obmedzenia, napríklad je možné bojovať medzi sebou len do prvej krvi, alebo je možné porazeného súpera ušetriť. Inými slovami sa objavuje množstvo mravných obmedzení umožňujúcich premeniť banálnu vraždu na takú rovinu konkurencie, kde už existujú určité pravidlá.
Na ďalšej úrovni sa tieto pravidlá ďalej sprísňujú: vražda a mrzačenie sú zakázané. To sa už približuje k bojovému umeniu či športu.
Pokiaľ vystúpime na ešte vyššiu úroveň, tak sa ocitneme vo sfére ešte väčšej ľudskosti a humanity: naďalej nemožno druhého zraniť, a naviac nesmieme druhým ani pohŕdať, nemôžeme zneužívať svoju silu. Takto prestáva byť hlavným zámerom víťazstvo nad nepriateľom, jeho zničenie, ale začína ním byť vlastný rozvoj, príležitosť ukázať svoju pružnosť a intelekt, teda rozum. Inými slovami, najdôležitejším cieľom človeka nie je konflikt a zničenie súpera, svojho protikladu, ale vlastný rozvoj...
Mimochodom, nedávno som sa dozvedel, že najvyšší stupeň rozvoja v bojových umeniach ľudia dosahovali na miestach, kde bol hlavným spôsobom výuky boj bez prítomnosti súpera. To znamená, že človek, ktorý bojuje s imaginárnym súperom, v konečnom dôsledku dosahuje najvyššiu úroveň rozvoja, nesnaží totiž svojho súpera zničiť, ale rozvíja svoje vlastné schopnosti (to ale neznamená absenciu prítomnosti sparingpartnera pri cvičení, ani neprítomnosť cvičení so súperom, ale hlavným motívom je spolupráca a vzájomné učenie sa a rozvíjanie zručností pri zachovaní vzájomnej úcty; cvičenie je zamerané na rozvoj pozornosti, ohľaduplnosti, zručnosti a koncentrácie - pozn. prekladateľa). Dnes sa ale konkurencia, ktorá by mala viesť k súťaži a k prijatiu spoločných rozhodnutí (dohody), zameriava na odstránenie, vytlačenie, zničenie a likvidáciu súpera (a to znamená absenciu lásky, vzďaľovanie sa jednote a prehlbovanie sebectva - pozn. prekladateľa).
S. N. Lazarev: Zdraví člověka, Amaratime Praha, 2017
