04/09/2024
"Až teraz začína skutočný život.", napísala do komentárov jedna mamička, influencerke, ktorá dala post o tom, ako si berú domov dieťatko z pôrodnice. Naštvalo ma to, aj keď budem mamou čoskoro aj ja. Naštvalo to moje staré ja, ktoré bolo dlho osamelé a muselo ten život žiť aj tak. A teda, poviem vám, nič nie je skutočnejšie ako keď sama musíš bojovať so všetkým, čo ti príde do cesty. S prácou, účtami, vztahmi, rodinou, priateľmi, prajnikmi, neprajníkmi, s bývaním, vzdelaním, bežnými starosťami, zdravotnými problémami...
Nasralo ma to aj za všetky moje kamošky, ktoré dieťa nechcú, alebo nemôžu mať.
Znamená to, že nikdy neokúsia čo je život? Nebudú vedieť aká je radosť z úspechu? Nebudú nikdy vedieť oceniť východ slnka? Nikdy nebudú cítiť lásku? Nikdy nebudú mať city, radosť, ťažkosti, sklamania, výzvy? Nikdy nezistia čo je SKUTOČNÝ ŽIVOT?
Ver mi, keby sa hociktorej osoby slobodnej, či bezdetnej opýtaš, či je pre ňu život radostný, starostný, či skutočný. Každá povie áno, lebo každý má svoje bremená a šťastie, ktoré si nesie a tie predsa robia život životom.
Mne raz osoba z rodiny povedala, citujem: "Kým nemáš muža, dom a dieťa, nie si NIKTO.". Darmo som vtedy práve prišla domov s inžinierskym diplomom... A dodnes to mám zaryté v duši, aj keď racionálne viem, že to bola jedna z najväčších hlúpostí, akú vie človek vysloviť.
Nesúhlasím s tým a nemyslím si, že je to pravda. Či to dieťa, rodinu, partnera máš alebo nie, nikdy tvoj život nie je ani prázdny, ani nezmyselný, ani nie si nikto len preto, že nemáš/nechceš mať to, čo iným dáva pocit naplnenosti. Žiješ, aj keď mamou nie si. A každý, kto tu trepe o tom, že nevieš čo je život kým nemáš dieťa, môže ísť do prdele.
A pre ženy aj mužov, ktorí majú potrebu rozprávať takéto veci: Som veľmi rada, že ste našli vašu podstatu života. Klobúk dole pred vami, akú zodpovednosť ste si zobrali na seba a čo zvládate. Klobúk dole dávam aj pred sebou samou, že idem do toho. Ale netvárme sa tu, že preto sú tie naše životy lepšie alebo hodnotnejšie. Ďakujem ;)