22/05/2026
Pohľadom dokážeme tvoriť pokoj aj napätie.
Závisí to od toho, čo náš pohľad, resp. naše vnímanie transportuje. Všetci poznáme situáciu v rade pri pokladni, keď pozeráme na predavačku a očami ju “tlačíme”, nech to preboha nablokuje rýchlejšie, aby sme už prišli na radu my. A jej sa práve vtedy začnú veci pliesť, pečivo nejde nablokovať vôbec, zasekne sa kasa…
Heinz Grill hovorí, že v pohľade môžu byť nepokojné vôľové sily, alebo pokoj tvoriace sily myšlienky. Napríklad si môžeme so slobodným záujmom všimnúť, ako pani pri pokladni vyzerá, či nie je unavená, v duchu sa pýtať, či má vzťah k tomu, čo robí, k zákazníkom… Keď ovládneme vlastné vôľové priania a držíme ich vedome na uzde, vzniká slobodný priestor vnímania. Je to akoby pozvanie pre vnímaného človeka, ale aj prírodný objekt, myšlienku či ásanu, aby sa prejavili vo svojej skutočnej podstate. Takýmto pohľadom nesúcim záujem pomáhame nášmu proťajšku stať sa o trochu viac sebou samým. A to nie je vôbec málo. Prináša to v dôsledku zážitok pokojného seba-vedomia a zmierenia so svetom.
Potrebným krokom je spomínané stiahnutie vôle zo zmyslového vnímania. Tak by sa dala voľne interpretovať piata disciplína radža jogy - pratyahara. Býva vykladaná skôr ako stiahnutie zmyslov, ako korytnačka sťahuje do panciera svoje nohy. Nejde tu však o odvrátenie zmyslov od sveta, ale práve o spomínané skrotenie žiadostivých prianí, ktoré duša nevedome cez zmysly vysiela do okolia a tým ho zaťažuje. Táto schopnosť sa dá výborne trénovať aj v pokročilých jogových cvikoch, ktoré si vyžadujú veľkú ohybnosť, ako napríklad pluh v lotose na fotografii. Do veľkého pohybového rozsahu by nebolo zdravé tlačiť sa silou, treba si naň skôr počkať pri slobodnej predstave možného ďalšieho pohybu. V tomto prípade slobodne pozorujeme vlastné telo vo zvolenej pozícii a počkáme si, kedy a kam nás až pustí.