RidePoint

29/09/2024

🚴 🇦🇱 CYKLOVÝLET PO BALKÁNE – DEŇ 2 a 3 – Albánsko 🇦🇱 🚴

Ráno sa budím v jednom z najkrajších kempov, v akých som kedy spal. Dedina/mesto Kruje ma absolútne ohúrilo a noc na úpätí Albánskych hôr s výhľadom na staré mesto je fakt niečo nezabudnuteľné. Aj táto idylka však musela skončiť a tak opätovne sadám na bicykel. Dnes je cieľ prísť na sever Albánska ku Skadarskému jazeru. Už ráno o ôsmej je 28 stupňov a uvedomujem si, že dnes to bude masaker.

Na raňajky dávam albánsku pochutinu - Fergese, je to asi lečo alebo niečo také. Každopádne je to celkom dobré, no často to nemám ani s čím jesť, lebo nájsť čerstvé pečivo v Albánsku je ozaj náročné. Taktiež tu chýbajú také tie naše klasické pomazánky. Vo všetkých mini obchodoch je len pašteka a tuniak v konzerve, bez pečiva, jedine so suchárom.

Keď som zjedol Albánske lečo, tak som sa vydal na cestu na sever. Áut už bolo na ceste dosť ale musím povedať, že necítil som sa ani raz nebezpečne, Albánci jazdili slušne. Čo mi však robilo problém, bolo strašné teplo, cez obed teploty na slnku dosahovali skoro 50 stupňov a tak som do seba len lial vodu a na seba lial nekonečné množstvo opaľovacieho krému.

Cesta však šla dobre, Albánsky vidiek je podobný ako slovenský, sem tam viac rozbitá cesta, no žiaden šok. Poobede som dorazil do kempu, kde budem dve noci (neplánoval som tak, ale na druhý deň bola strašná predpoveď a po celom balkáne sa točili búrky). Bol som kuknúť Skadarské jazero z dedinky Shiroke, fakt nádherné. Jazero vtesnané medzi hory na hraniciach Albánska a Čiernej hory. Následne som ešte vybehol v Skadare na hrad. Ak tadeto pôjdete určite ho nevynechajte, výhľady z neho sú krásne, vidíte pomaly až do Tirany a zároveň sa Vám otvárajú pohľady na spleť riek vtekajúcich do Skadarského jazera.

Ďalší deň ostávam v kempe, v noci mi skoro zlámalo stan, kvôli vetru a teraz sa tu celý deň točili búrky. To nie je ideálny čas na cykloturistiku, obzvlášť nie, keď som plánoval ísť sa motať po čiernohorských horách. A tak ostávam v kempe, ochočil som si lokálnych psov, kúpem sa v rieke pri kempe a sledujem ako funguje život v Albánsku. Napríklad taký pouličný predaj rýb ma zaujal – mŕtve ryby sú položené na vedre a ostatné také polomŕtve sú ešte v akvárku. Večer zaspávam a teším sa na ďalšie dni, čaká má Čierna Hora, jej povestné kopce, ale aj nádherné pobrežie. Inak, počasie mi už vydržalo až do konca výletu.

13/09/2024

🚴 🇦🇱 CYKLOVÝLET PO BALKÁNE - Deň 1. - Albánsko 🇦🇱 🚴

V lete som sa vybral na bikepacking po Balkáne. Plán bol následovný - priletím do Tirany v Albánsku a cez Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko, Slovinsko a Maďarsko prídem domov na Slovensko. Pohľadal som si pekné miesta v týchto krajinách, nakreslil na mape medzi nimi čiaru v celkovej dĺžke 1800 km a vybral sa na výlet. Mapy mi ukazovali, že celkovo nastúpam cez 20 000 výškových metrov ale to som si povedal, že asi bude chyba, však tam nemôžu byť také kopce. Boli a bola to neskutočná drina, ale o tom v ďalších príspevkoch.

Tento cyklovýlet skoro skončil neúspešne hneď na začiatku. Pokúpil som veci ktoré potrebujem, zohnal som krabicu a penu na oblepenie bicykla. Krabica však mala dĺžku 120 cm. Môj plán však bol taký, že do krabice chcem dať bicykel aj so zadným kolesom a jedine predné koleso chcem dávať dole + chcel som ešte natrepať do krabice aj stan, náradie na opravu bicykla a nepotrebné oblečenie. Do 120tkovej krabice nebola šanca a tak som šiel zháňať väčšiu. Zohnal som v Decathlone 150tku a to mi dalo nádej že predsa len asi preletím. Opäť som bicykel poskladal ale nie a nie ho napchať do krabice. Keď už som mal mental breakdown kvôli mojej grambľavosti s tým, že ja sa na toto môžem ....., prišla priateľka, zázračnými rukami niečo pohýbala, pomenila a zrazu bicykel vošiel bez problémov, aj so stanom aj s náradím. A tak som slávnostne skríkol Ide sa na Balkán!. (Letel som s Ryanairom z Viedne do Tirany, maximálna váha krabice + bicykel je 30 kg, no rozmery pre bike box nikde neudávajú, len na stránke majú uvedené že maximálne rozmery batožiny - kufre a pod je 81 x 119 x 119cm - písal som na helpdesk lebo si vravím že to nie je šanca tam napchať bajk aj všetko čo chcem a odpísali mi že pre krabicu na bicykel to treba považovať ako súčet t.j. 81+119+119 = 319 cm - čiže súčet strán vašej krabice keď neprekročí 319 cm vezmú Vám ju, len pozor na váhu)

A tak som priletel do Tirany a začal vybaľovať bicykel. Prvé čo ma ovalilo strašne teplo a strašný bo**el pri cestách. Bol to trošku šok buď nevidieť kontajnery alebo vidieť len veľmi zriedka. Domáci - hlavne na dedinách mi vraveli že odpad nemám so sebou nosiť, mám ho vyhadzovať vedľa cesty - toto sa mi aj potvrdilo, x krát som videl kde ľudia len vyjdú z domu prejdú cez cestu a do hrádze vysypú odpad z koša.

Tirana je však protipólom toho, ako som si predstavoval Albánsko. Mal som strašne predsudky, no Tirana je moderné mesto, obklopené horami. Jediné čo, že tu nenájdete kostoly, ale mešity. Keď budete v Tirane choďte na ich "pyramídu" je z nej krásny výhľad na celé mesto.

Po prejazde Tiranou som šiel do Durresu po asi najhoršej ceste akej som kedy išiel. Totálne rozmlátená, často sa asfalt menil na poľnú cestu a išlo po nej všetko, od koní až po kamióny. V Albánsku sú kvalitné len hlavné ťahy/diaľnice no vedľajšie cesty, to je čistá bolesť. Durres sa mi páčil, pieskové pláže, historické opevnenia, cyklotrasy, moderné apartmány - úplny kontrast s veľmi chudobným vidiekom, s ktorým sa možno stretnúť kilometer za mestom.

Z Durresu idem po krásnej rovnej ceste späť smerom k Tirane, dnešný cieľ je totižto dedinka v horách - Kruje. V okolí Tirany boli zatiaľ len rovné - jemne zvlnené cesty, čiže pohodička, vravím si že určite 20k výškových metrov nenastúpam. V momente ako som toto povedal začalo stúpanie do Kruje so 600 výškovými metrami. Po celom dni na bicykli v horúčavách, to bolo čisté utrpenie. Ale vravím si musím prežiť a tak to šlo kilometer po kilometri. V istom momente som sa zastavil - aha korytnačka, domáci si ju ani nevšímajú, no pre mňa, ktorý vidí v meste akurát tak psa a mačku, tak toto bolá celkom dobrá atrakcia. Každopádne, krutým stúpaním som prišiel až do dediny, a stálo to za to. Pevnosť postavená v Albánských horách vo veľmi ťažkom teréne. Albánci ju krásne zachovali, dýcha to tu históriou. Nemám rád komerciu, no trh ktorý je krížom cez celé mesto sa mi ozaj páčil. Kruje je fakt nádherná dedina, dýcha to tu históriou a atmosféra tohto mesta vás pohltí. Cestou ku kempu som ešte kukol s domácimi futbal (v tom čase hralo slovensko proti anglicku a tak som dostal aj pozvanie na pivo - aj keď sme prehrali, tak albánci nám fandili a ozaj som sa cítil ako doma). Popri strome, ktorý rozťal na polovicu asi blesk som prišiel do jedného z najkrajších kempov v akých som bol, spal som medzi starými olivovníkmi s výhľadom na Kruje. Čo viac si priať! Balkánsky cyklovýlet začal najlepšie ako mohol.

31/05/2024

🇦🇹 🌄 CYKLOVÝLET CEZ ŠTAJERSKÉ A VIEDENSKÉ ALPY 🌄 🇦🇹

Dlhé zimné sedenie sa konečne skončilo a tak som sa vybral na pekný trojdňový výlet cez štajerské a viedenské alpy. Vyrážal som v piatok vlakom z Bratislavy do Parndorfu a odtiaľ už len na bicykli cez cesty, ktoré už všetci dobre poznáme. Obišiel som Neusiedler see, prešiel cez Eisenstadt a postupne sa mi začal ukazovať masív Álp. Prechádzam cez Neunkirchen a ozaj perfektnou cyklotrasou popri Schwarze sa dostávam priamo na začiatok Álp – do mesta Gloggnitz. Tu nakupujem zásoby a začína drina.

Popri Schwarze až do Nosteru a potom už len do vysokých alpských sediel. Tesne pod jedným sedlom som našiel kemp v dedine Kernhof a musím Vám povedať, že tie výhľady sú dokonalé. Na druhý deň vchádzam do Štajerska a cez sedlo Gscheid a Lahnsattel sa postupne prehupujem do Semmeringu. Zjazd zo Semmeringu je úplne perfektný, až tu cítim koľko výškových metrov som nastúpal. Následne už opäť len popri Schwarze ku masívu Hohe Wand. Naposledy keď som tu bol, sme nevyšli h**e na rozhľadňu a tak teraz p***o rozhodnutie že idem sa pozrieť aj h**e. Z vrchu vidíte pomaly až Bratislavu.

V kempe pod Hohe Wandom som prespal druhú noc a na tretí deň, cez Viedenské Nové Mesto som opäť prišiel ku Neusiedler See a Parndorfu.

Tento výlet mal 350 km a nastúpal som cca 3000 výškových metrov. Nie je to úplne ľahučká trasa, no na druhej strane, určite sa oplatí. Máte možnosť zažiť alpskú atmosféru, len chvíľu od Bratislavy, vo vyspelom Rakúsku, čiže keby sa čokoľvek stalo tak sa viete vlakom dostať domov. V neposlednom rade na tejto trase uvidíte krásnu prírodu a zabicyklujete si viac menej bez áút.

19/05/2024

🇷🇸 🇷🇴🐻BICYKLOM CEZ SRBSKO A RUMUNSKO AŽ DO DELTY DUNAJA.🐻 🇷🇴 🇷🇸

Prečítajte si o mojom zatiaľ najdlhšom a najdobrodružnejšom výlete cez Srbsko a Rumunsko. Počas tejto, skoro 1500 km cesty som bicykloval po Eurovelo 6 popri Dunaji, vyhol sa prestrelkám na severe Srbska, stretol 24 medveďov na Transfagarasane, kúpal sa v Delte Dunaja a Čiernom mori a naháňalo ma nespočetné množstvo psov.

Plán výletu bol pomerne jednoduchý, chcem vidieť Nový Sad, Belehrad, Železné vráta, Sochu Decebala, Transfagarasan, Transylvániu, Draculov hrad Bran, Bukurešť, Constantu a nakoniec Deltu Dunaja. Už len pomedzi tieto miesta nakresliť čiaru na mape a môžme vyraziť.

Prejsť bicyklom cez Srbsko a Rumunsko až do Delty Dunaja je dokonalý zážitok na celý život. Vydajte sa s nami na cykloturistiku po Balkáne.

19/04/2024

🌄🚴Cyklovýlet na Rakovský kameň a Morské oko. 🚴🌄

Cez Veľkú Noc som vybehol pozrieť babku na východ a nevedel som nájsť miesto, kde som na Zemplíne ešte nebol. Asi týždeň pred Veľkou Nocou mi vybehol na facebooku príspevok o cyklotúre na Rakovský kameň a tak som hneď začal googliť.

Chvíľu mi trvalo naplánovať si celú cestu, no nakoniec z toho bol krásny výlet okolo Šíravy s dvomi výživnými stúpaniami k Morskému oku a Rakovskému kameňu.

Na Morskom oku som už bol x-krát, no Rakovský kameň bola moja premiéra a dovolím si tvrdiť, že to je jedno z najkrajších miest, ak chcete vidieť Šíravu z vrchu. Ani z Vihorlatu nie je taký pekný výhľad.

Stúpanie na Rakovský kameň začína v Jovse (musíte prejsť za závoru lesníkov) a potom už len stále h**e. Bol som na cesťáku a neľutoval som, lebo asfalt je na tejto trase úplne luxusný, zjazd som šiel cez 60 km/h. Asfaltka pokračuje aj za Rakovský kameň (asi do Vinného podľa toho čo mi bolo povedané), no ja som sa otočil, keďže som chcel ešte ísť na Morské oko.

Keď náhodou pôjdete okolo, určite sa zastavte na Rakovskom kameni, neoľutujete 😊

18/02/2024

🇨🇿 🚴 Z BRATISLAVY DO PRAHY NA BICYKLI 🚴🇨🇿

Cyklovýlet z Bratislavy do Prahy sa môže javiť ako krásna pohodová a idylická cyklistika medzi dvoma hlavnými mestami. Však čo to je, v Čechách vysoké priesmyky nie sú, cesty vyzerajú byť v dobrom stave, dajú sa nájsť vedľajšie cesty s minimom premávky a k tomu všetkému nie je potrebné používať angličtinu.

A tak som sa vydal na krásny výlet do stovežatej Prahy, jedného z najkrajších európskych miest. Už cesta cez Rakúsko do Čiech mi viacerými „kopanickými kopčekmi“ – rozumej 1 km h**e, 1 km dole a takto stále dookola 200 km, vysvetlila, že to až taká idylka nebude. A to som ešte netušil, čo ma čaká na Vysočine. Nakoniec to bolo bolestivých 400 km.

Ale pekne postupne. Plán bol následovný – Bratislava, Laa an der Thaya, Znojmo, Rozkoš, Jaromeřice nad Rokytnou, Telč, Tábor, Karlštejn, Lom Veľká Amerika a Praha. Nie, že by neexistovala kratšia, alebo priamejšia cesta, ale chcel som vidieť aj čo to z českého vidieku a pozrieť si mestá, do ktorých by som sa bežne nedostal.

Začnem tým pozitívnym.

1. V Čechách je veľmi veľa značených cyklotrás. Ono to nie sú cyklotrasy v pravom zmysle slova – teda cestička oddelená od vozovky, ale sú to vedľajšie cesty, kde chodí ozaj minimum áut. Prešiel som v podstate celé Čechy a ani raz som nemusel vyjsť na hlavný ťah a do centra Prahy Vás privedie cyklotrasa.
2. České mestá/dediny sú ozaj krásne, napríklad také Jaromeřice majú zámok, ktorý mi strašne pripomínal zámok v Melku v Rakúsku. Historické centrum Znojma je neskutočne fotogenické a upravené. Rozkoš je Rozkoš. Telč vyzerá ako keby jednotlivé domčeky v centre boli upečené z perníku a ozaj som sa miestami cítil ako v rozprávke. Staré mesto Táboru s obrovským kostolom v centre je tiež niečo, čo nemôžete len tak obísť.
3. Lom Veľká Amerika je obrovská jama s azúrovou vodou, no určite sa oplatí vidieť. Návšteva Karlštejnu je „must see“ v každom bedekri a tak tuto to aj prekvitá komerciou. No a samotná Praha, k tomu sa asi netreba vyjadrovať, k tomu len toľko, že môžem tu byť aj 28123012-krát, no aj tak si ten Karlák s Hradom v pozadí odfotím znova.

Negatíva.

1. Veľkú časť Česka (a prakticky celú cestu BA-Praha) tvorí Vysočina. Vysočina = Kopanice = nekonečné h**e dole. Cesta do Prahy bola ozaj veľmi náročná a extrémne som sa vytrápil. Nastúpal som viac výškových metrov ako v Alpách a je to ozaj masaker. Ak uvažujete o výlete do Prahy, myslite na to, že je to extrémne kopcovitá krajina.
2. Veľkou škodou je, že prakticky každé mesto/dedina v Čechách si púšťa autá až úplne úplne do historických centier. Čo znamená, že proste námestie v Telči si bez 40 osobákov a dodávky DPD neodfotíte.

Inak výlet do Prahy je super, síce cesta vás vytrápi, no odmenou sú krásne upravené české mestá, zakončené čerešničkou na torte v podobe Prahy.

03/02/2024

🇭🇺🚴BRATISLAVA - BUDAPEŠŤ NA BICYKLI 🚴🇭🇺

Po dlhšej dobe sa ozývam a hneď s výletom, ktorý som realizoval takmer pred rokom. Krásne aprílove dni ma vytiahli von a tak som sa vydal pozrieť si Budapešť. Inšpirujte sa mojím jarným výletom a vydajte sa na výlet do hlavného mesta Maďarska. Väčšina cesty sa ide po cyklotrasách a tak o bezpečnosť nemusíte mať obavy. Z Bratislavy to ozaj nie je ďaleko a keby sa čokoľvek stalo, celú dobu kopírujete železnicu a tak sa viete kedykoľvek vrátiť domov. Ideálny nápad na prvý cyklovýlet v 2024.

Cyklotrasa Bratislava – budapešť (Eurovelo 6) Dostať sa do Budapešti na bicykli bol pre mňa projekt na ktorý som nikdy nemal čas. V hlavnom meste Maďarska som bol už autom, vlakom, autobusom a aj bicyklom (keď som išiel z Rumunska domov), no nikdy som nebol celú cyklotrasu z Bratislavy...

18/09/2023

🚵NOVÁ CYKLOTRASA NA NÁBREŽÍ DUNAJA 🚵

V článku sa dočítate čo hovoria na novú cyklotrasu odborníci z oblasti dopravy, ale aj samotní cyklisti, Cyklokoalícia a v neposlednom rade sa môžete inšpirovať, pretože v článku Vám prinášame aj tipy na výlet s využitím tejto cyklotrasy.

Nech máte akýkoľvek názor na túto cyklotrasu, kľudne sa zapojte do diskusie, ale v rámci medzí slušnosti.

Nová cyklotrasa na nábreží Dunaja sa stala predmetom diskusií medzi motoristami a cyklistami, prečítaje si naše zhrnutie tejto novinky.

10/09/2023

🐬🚤🌅🇷🇴 🇷🇸 DELTA DUNAJA, CONSTANCA A LÚČENIE SA S RUMUNSKOM 🇷🇸 🇷🇴 🐬🚤🌅

🚴BICYKLOM CEZ SRBSKO A RUMUNSKO 🚴

Záver môjho výletu ma zaviedol do jednej z najodľahlejších a zároveň najkrajších častí Rumunska. Karpaty som definitívne opustil a nekonečnými rovinami sa presúvam cez Buzau až do Braily. Táto časť Rumunska, je niečo ako naše nížiny. Nekonečné roviny, sem tam nejaký maličký kopec, no inak neskutočná nuda. Aspoň do seba tlačím melóny.

Pri Braile sa Dunaj stáča k Čiernemu moru a vytvára ako keby „ostrov“ z pevniny, ktorá je na druhej strane. Nie je to ostrov, no dlhé roky sa na druhú stranu dalo dostať len kompou. V Braile som prišiel ku kompe, no tá odmietla ísť kvôli jednému cyklistovi, ale odporúčili mi, že neďaleko je postavený nový most a že oficiálne otvorený ešte nie je, ale že autá na ňom už jazdia a teda aj cyklisti môžu.
Tento most vytvára koridor do Delty Dunaja a je to obrovská stavba. Najväčšia v Rumunsku za dlhé desaťročia. Stál vyše 500 milíónov eur a ja som jeden z prvých cyklistov, ktorý po ňom ide. Ešte ani cyklotrasa nie je otvorená a tak musím ísť po ceste.

Prešiel som most a čakal som že to už bude len rovinka do Delty. Vôbec, nekonečné h**e dole. 2km h**e idem 20 minút a potom za 20 sekúnd som dole a toto sa opakuje celý deň až po Tulceu.

Tulcea je brána do Delty Dunaja. Na jednej strane staré rozbité budovy, na druhej strane postupne sa rozlievajúci Dunaj, ktorý v týchto miesta vytvára jednu z najväčších riečnych Delt na svete. Pôvodne som chcel ísť loďou do Suliny, no bola plná a tak som využil komerčné loďky, ktoré sú v prístave. Tieto robia 12 hodinové výlety za 40 eur a ozaj sa to oplatí. Je to zážitok na celý život. Celý deň sa plavíte pomedzi úchvatnú Deltu až ku Čiernemu moru. Tam uvidíte potopenú loď a delfínov, okúpete sa v Suline na odľahlej pláži a užijete si oblasť delty, v ktorej nie je žiadne auto, len loďe, divé kone a neuveriteľný pokoj. Toto je miesto, do ktorého sa musím ešte vrátiť, lebo niečo tak odľahlé a pokojné, žijúce si svojim životom, som ešte nezažil.

Z Delty som sa vybral po pobreží do historickej Constanty. Constanta je ozaj nádherná a pláže, ktoré sú neďaleko mesta spĺňajú všetky európske štandardy. Je to ozaj paráda. Po vyše 1400 km sa kúpem v mori. Som v cieli. Sám tomu nemôžem uveriť. Rumunsko je úžasná krajina, opradená množstvom predsudkov, z ktorých väčšina vôbec nie je pravdivá. Pre mňa bolo Rumunsku životný zážitok a dúfam, že sa sem vrátim. Viac zážitkov zhrniem v článku, ktorý postupne píšem 😊

Mňa ešte čaká vyše 20 hodinová cesta autobusom z Bukurešti do Bratislavy, tak držte palce aby som obsedel 😊

05/09/2023

🚴🏼 NOVÝ CYKLOPRUH NA NÁBREŽÍ V BRATISLAVE 🚴🏼

Sú veci, ktoré ma vedia ako cyklistu potešiť. Jednou z nich je tento cyklopruh, po ktorom každý deň dochádzam do roboty.

Pre auto nie je problém prejsť cez Einsteinovu, no pokiaľ som chcel doteraz prejsť bezpečne po nábreží, som ako cyklista musel prejsť cez Starý most na druhú stranu, potom po cyklotrase a cez Most SNP späť. Akurát som sa spotil a najazdil viac km. Myslím si, že keď som ako cyklista zvládol toto robiť, autá to zvládnú tiež.

Inak mám radu ako sa vyhnúť zápcham. Sadnite na bicykel a prejdete tento úsek za 5 minút 🙂 Ja sa idem ďalej BEZPEČNE voziť po nábreží. Je to ozaj super pocit.

30/08/2023

🩸🇷🇴 🇷🇸 PO STOPÁCH GRÓFA DRACULU CEZ TRANSYLVÁNIU 🇷🇴 🇷🇸 🩸

🚴 RUMUNSKO A SRBSKO NA BICYKLI 🚴

Tretia časť výletu po Rumunsku vedie krížom krážom po magickej Transylvánii, cez mesta ako Brašov, Sibiu až ku hradu Bran. Z tohto hradu sa presúvam do hlavného mesta Rumunska - Bukurešti.

Transylvánia je nádherná a veľmi dobrá na cyklistiku. Vedľajšie cesty majú nový asfalt (sem tam sa zmení na poľnú cestu, no podstatne menej ako v iných častiach Rumunska) na týchto cestách je prakticky nulová premávka a bicyklujete v obklopení Karpát.

Každopádne najkrajšie sú historické mesta Transylvánie. Mne sa osobne najviac páčil Brašov. Pekné, upravené centrum s normálnymi cenami jedál. Čo odporúčam v Rumunsku ochutnať sú “holubky”. Je to v podstate kapusta plnená ryžou a mäsom a je to ozaj výborne.

Hrad Bran alebo hrad grófa Draculu je neďaleko Brašova. Aj napriek tomu, že tento hrad je obľúbené turisticke miesto a je ozaj pekný, tak mne sa tu až tak nepáčilo. Všetko oplotene, všade milión aut a komercia. Ako keby sa to divoké Rumunsko úplne vytratilo a ocitol som sa na mieste, kde len od Vás chcú vytiahnúť Leie (rumusnká mena). Každopádne Hrad Bran treba vidieť, no vravím, 10 dní bicyklujem v neskutočne pokojnej a kľudnej krajine a tak toto bol trošku šok.

Bukurešť - hlavné mesto. Absolútne neprispôsobené pre cyklistov. Všade štvorprúdové cesty, len zopár cyklotrás. No prejdite sa centrom a zakončite výlet pri rumunskom parlamente - druhá najväčšia budova na svete. Je fakt obrovská.

Ostatok na fotkách. V ďalšom príspevku sa pozrieme do Delty Dunaja, k Bulharským hraniciam a do Constancy.

21/08/2023

🐻 🇷🇴 🇷🇸 21 MEDVEĎOV ZA JEDEN DEŇ – LEGENDÁRNY TRANSFAGARASAN 🐻 🇷🇴 🇷🇸

🚴 BICYKLOM CEZ RUMUNSKO A SRBSKO 🚴

Prechod cez jednu z najkrajších ciest na svete bol spolu s Deltou Dunaja absolútny vrchol môjho cyklovýletu po Rumunsku. Transfagarasan je stúpanie ktoré spája juh Rumunska s Transylvániou. Oficiálne stúpanie začína v meste Curtea de Arges a končí v Cartisoare a celkovo prejdete cca 115 km. Nie je to najťažšie stúpanie na svete, no kombinácia množstva medveďov a dychberúcich výhľadov, z tejto cesty jednoznačne robí jednu z najkrajších ciest na svete.

My sme však kempovali v Calimanesti a tak sme ešte cca 50 km museli prísť do Curtea de Arges. Už len samotná cesta Calimanesti – Curtea bol zážitok, neustále h**e dole, sklon často stúpal vysoko nad 20%. Cesta sa menila z luxusnej eurofondovej cesty, na totálne rozbitú poľnú cestu.

Prišli sme do Curtea de Arges, v Kauflande som si pokúpil nejaké jedlo (pretože som ešte plánoval noc prespať pod vrcholom Transfagarasanu) a začali sme stúpať. Značky pri cestách ukazovali, že k vrcholu máme ešte 70 km, no zbehlo to ozaj rýchlo.

Prešli sme cca 10 km, posmešne som sa odfotil pri značke upozorňujúcej na medvede, však tu aj tak nebudú. Po kilometri bol prvý pri ceste. Kus som sa zľakol, no otočiť sa nie je možnosť a tak som poprosil domácich nech mi robia „štít“ z auta a ja som popri aute prišiel popri medveďovi. Nikdy som nebol s bicyklom necelé 2 metre od tejto šelmy a to som netušil, že ešte ďalších 20 stretnem. Ono už si potom tak človek zvykne na tie medvede, že to berie ako psa na ceste. Sú to inak nádherné zvieratá, však pozrite fotky.

Čo sa týka samotného stúpania, tak to sa asi ani nedá popísať, nedotknutá, nádherná príroda, vodopády, ovečky, medvede, zákruty, tunely, oficiálne sídlo grófa Draculu, obrovská priehrada proste WAU. H**e bola príšerná zima – okolo 0 stupňov, no zimomriavky som nemal kvôli zime, ale kvôli tomu, aký uchvátny kopec to je. Ešte aj teraz keď píšem tento príspevok mám zimomriavky. Ostatok si pozrite na fotkách a určite choďte na Transfagarasan – je to životný zážitok (pre mňa lepšie než akékoľvek alpské stúpanie).