26/08/2026
What a year...
32jka bola rokom, kedy som sa naučila vyberať si.
Zo života, ktorý zvonka možno stále vyzeral podobne, sa vo vnútri postupne stával úplne iný život.
Niektoré veci skončili samé a niektoré som pustila ja. Pri niektorých som sa naučila priznať, že už ich nechcem. Aj keď som ich kedysi milovala, aj keď som ich sama vytvorila, aj keď som si dlho myslela, že ich musím udržať.
Dnes sa učím pozerať na svoj život inými očami.
Už nie podľa toho, čo fungovalo doteraz, ani podľa toho, čo sa odo mňa očakáva.
Ale podľa toho, čo je pravdivé pre mňa TERAZ.
A možno je práve toto dospievanie? Nie stále viac pridávať, ale vedieť, čo už môže ísť preč.
Do 33. teda nevstupujem s pocitom, že mám všetko vyriešené. Vstupujem s oveľa väčšou odvahou tvoriť veci nanovo.
A myslím, že práve teraz začínam. 🤍