14/06/2026
Pred 12 rokmi som odišla do UK s pocitom, že vôbec netuším, čo robím.
Prvé roky som čistila záchody. 🫣
Neskôr som robila v gastre, customer service, recruitmente, vybavovala víza pre zahraničných ľudí a postupne si budovala život, ktorý zvonku vyzeral celkom fajn.
Stabilná práca. Príjem. Istota. ✌️
Lenže stále som mala pocit, že mi niečo chýba.
V 25-ke som sa rozhodla začať podnikať popri práci. Netušila som, či to vyjde. Vedela som len, že nechcem celý život robiť niečo, čo ma nenapĺňa.
Lenže zaujímavé bolo, že ani keď sa mi začalo dariť, ten pocit úplne nezmizol.
Stále mi niečo chýbalo.
Až keď mi zomrel ocko, uvedomila som si, čo to vlastne je.
Prvýkrát v živote mi chýbal človek, ktorého som už nikdy nemohla mať pri sebe.
A práve vtedy mi došlo, že mi už roky chýba aj niečo iné.
Domov.
Rodina.
Blízkosť.
Trvalo ešte ďalšie dva roky plánovania, premýšľania a zbierania odvahy, kým som sa vrátila späť na Slovensko.
A dnes sú to už presne dva roky, čo som doma.🤯❤️
A občas ma normálne štípne pri srdci, keď si uvedomím, že toto je môj život.🙂
Že mám rodinu nablízku.
Že robím prácu, ktorú milujem.
Že môžem pomáhať ženám meniť ich životy a pritom budovať ten svoj.
A hlavne, že som sa vrátila preto, že som chcela.💯
Nie preto, že som musela.
Spätne neľutujem ani jedno z tých rozhodnutí.
Ani odchod.
Ani návrat.
Lebo keby som neodišla, nikdy by som sa nestala ženou, ktorou som dnes.
A keby som sa nevrátila, nikdy by som si nevážila to, čo dnes mám.👀❤️
Najväčšia lekcia za tých 12 rokov?
Sebavedomie nie je niečo, s čím sa narodíš.
Je to vedľajší produkt rozhodnutí, ktoré robíš napriek strachu.
A práve tie rozhodnutia, ktoré ma kedysi desili najviac, mi nakoniec dali život, ktorý dnes žijem. 💛
👇 Je niečo, o čom už dlho vieš, že by si mala urobiť, ale stále na to zbieraš odvahu?👀👀
