10/07/2025
Ticho...
Viem, na dlhý čas som sa odmlčal. Potreboval som vypnúť a zvládať všetky zmeny a premeny, ktoré sa nevyhnutne diali vo mne a okolo mňa.
Budovanie nového vzťahu, sťahovanie a život v Prahe, nová kariéra v úplne inom smere a odvetví. To všetko prinášalo a stále prináša obrovský počet podnetov a výziev, ktoré bolo potrebné neustále riešiť.
Nebudem klamať, často som sa v tom procese strácal a už ani poriadne nevedel, či to má všetko zmysel. A sám sa nachádzal v bode, v ktorom som nevedel naplánovať ani to, čo bude zajtra.
Niektorí ľudia z môjho života postupne zmizli, iní sa objavili. Taký je život.
Nikdy som sa nebránil zmene, pretože je vždy rastom. A tento bol fakt prudký. Nechcem tu menovať čo všetko som zvládol či stratil.
Chcem pripomenúť, že občas je potreba sa zastaviť, porozhliadnuť a diskutovať o smere, ktorým sa vydávame. Mať jasno je kľúč a ja som si mohol zas pripomenúť aké to je byť stratený a nevedieť kam smerujem.
Veľa som sa naučil o prijatí, o vďačnosti, o sile ticha a o rozhovoroch, ktoré sú ťažké a občas bolia, ale sú dôležitým nástrojom pre náš rozvoj.
Chápem, že veľa ľudí sa nechce rozvíjať a nie sú ochotní podstúpiť kroky do neznáma. Nie sú zvedaví čo sa stane ak... Držia sa istôt a bezpečia toho kým sú, hoci nie sú šťastní a cítia, že len hrajú rolu v životoch druhých.
Možno je zmena vyčerpávajúca a pýta obete. No byť tým istým človekom po celý život prináša väčšie obete. Nemohol by som žiť s tým, že nikdy nezistím čo skutočne dokážem a ani s tým, že nikdy nezistím čo by bolo keby...
Tak kráčam, padám a vstávam.
Vďačný za podporu a všetky svoje sily, schopnosti a zručnosti, ktoré touto cestou naberám.
Rastiem, teda žijem.
T.