31/03/2026
𝗞𝗱𝗲 𝗸𝗼𝗻𝗰̌𝗶𝗮 𝗻𝗮𝘀̌𝗲 𝗽𝗿𝗮́𝘃𝗮? 𝗖̌𝗲𝗿𝘃𝗲𝗻𝗲́ 𝗹𝗶́𝗻𝗶𝗲, 𝗸𝘁𝗼𝗿𝗲́ 𝗻𝗲𝘀𝗺𝗶𝗲𝗺𝗲 𝗽𝗿𝗲𝗸𝗿𝗼𝗰̌𝗶𝐭̌ 🛡️🚫
Počas celej našej série sme si hovorili o tom, kedy ako učitelia môžeme a máme zasiahnuť. Dnešná záverečná časť je však možno tá najdôležitejšia. Budeme hovoriť o „červených líniách“ – o hraniciach, za ktorými nás už zákon nechráni, ale naopak, môže nás trestať.
Ako pedagógovia musíme mať neustále na pamäti, že fyzický zásah nie je nástrojom výchovy, ale krajným prostriedkom bezpečnosti.
Čo ako učitelia NESMIEME robiť? ❌
🔹 Použiť fyzickú silu ako trest: Nikdy nesmieme udrieť alebo fyzicky obmedziť žiaka preto, že nás nahneval alebo neposlúchol. Sila slúži len na zastavenie hrozby, nie na „výchovnú facku“.
🔹 Zasahovať, ak už útok netrvá: Akonáhle sa situácia upokojí a nebezpečenstvo pominie, musíme od fyzického pôsobenia okamžite upustiť.
🔹 Použiť neprimeranú silu: Naša reakcia musí byť vždy v rovnováhe s hrozbou. Na verbálny útok nemôžeme reagovať fyzickým atakom.
🔹 Vykonávať osobnú prehliadku: Nemáme právo žiakom prehľadávať vrecká či osobné veci – to je v kompetencii polície.
🔹 Zadržiavať žiaka: Dlhodobé obmedzovanie slobody (napr. zamknutie v triede) je neprípustné.
🔹 Nahrádzať prácu polície či konať bez vedomia vedenia: Sme pedagógovia, nie vyšetrovatelia. Každý vážny incident musí riešiť riaditeľ školy a v prípade potreby príslušné štátne orgány.
Poznať tieto hranice znamená chrániť nielen našich žiakov, ale predovšetkým našu vlastnú profesijnú česť a právnu bezpečnosť. 🍎🛡️
Ďakujeme, že ste sledovali našu sériu! Veríme, že vám tieto informácie prinesú do školských lavíc viac istoty. Viac info tu: 👉 www.eduprotect.sk
Upozornenie: Informácie v tomto príspevku slúžia výhradne na vzdelávacie a informatívne účely. Nejedná sa o právne poradenstvo. Každý prípad fyzického zásahu je individuálny a v prípade sporu môže byť predmetom dokazovania a podrobného preskúmania súdom alebo orgánmi činnými v trestnom konaní.